Decouvres Kishasa, alias spoznaj svoje mesto

Kinshasa (formerly French: Léopoldville) is the capital and largest city of the Democratic Republic of the Congo, known as Zaire from 1971 to 1997. The city is located on the Congo River. Kin has population of 10,076,099 inhabitants in 2009. Kinshasa ties with Johannesburg for the status of the 2nd largest city in sub-Saharan Africa and the 3rd largest in the whole continent after Lagos and Cairo.
It is often considered the 2nd largest francophone city in the world after Paris. Residents of Kinshasa are known as Kinois (French) or Kinshasans (English). Kinshasa is a city of sharp contrasts, with affluent residential and commercial areas and three universities coexisting side by side with sprawling slums.
It is located along the south bank of the Congo River, directly opposite the city of Brazzaville, capital of the Republic of the Congo. This is the only place in the world where two national capital cities are on opposite banks of a river, in sight of each other.
A small intro for photos from our hometown, thank you wikipedia. For more photo click on the subject line.

Sucrerie

Je to zaujimave miesto. Postavene velmi davno, niekedy v20tych rokoch minuleho storocia. Prisli sme akurat ked sa zbierala cukrova trstina. Predtym sa vsak spalila a nechala den na poli, aby viac zreagovala abola este cukrovatejsia :). Okolo pola vidno kopu chlapcov ktory sa snazili chytit male zivocichy ako napriklad mysi co utekali z pola, na veceru...

V okoli je postavene mestecko, kde predtym byvali bieli pani. Cele mestecko je privatne len k fabrike, s normalnym mestom vedla nema nic spolocne. Vsetko ma samostatne, restauraciu, bazen, nemocicu, skolu...a dreveny bowling. Este dnes tu zije par belochov, ale vacsinu tvoria konzania, ktori maju manazerske pocty vo fabrike. Co je super. Nie az take dobre bolo ze vlastne svojich pracovnikov mierne vyuzivaju. Toto je jedina praca vsirokom okoli ktoru mozu dostat a placa je mizerna. I ked uz pracuju, neexistuju ziadne bezpecnostne opatrenia. Zostali uz len stare napisy na stenach. Manazement tvrdi ze je to drahe.
Uz ostava si len pozriet fotky paci sa - click on the title to see the Picasa album

Násilnosti páchané na ženách v Kongu (DRC)

Neustále sa v správach ukazujú čísla koľko ľudí bolo zastrelených, koľko domov vypálených či vyrabovaných, koľko nových prípadov interne (v rámci krajiny) vysťahovaných ľudí, koľko znásilnených žien, či sa opäť šíri v utečeneckom tábore nejaká choroba a pod. Dôvody týchto činov sú celkom známe.
Vojna, chudoba, nevzdelanosť, utrpenie. Vojna je len na východe krajiny, ale ostatné faktory ovplyvňujú celu krajinu.
Tieto faktory menia ľudí na zvery, kde si už ostatných vôbec nevážia a nepovažujú za rovnocenných. Samozrejme, to mám na mysli najmä vojakov a rebelov participujúcich denne na týchto zločinoch (CNDP a FDLR vojaci), no bohužiaľ i oficiálni konžskí vojaci sú aktívni a pritom ich úlohou je obyvateľstvo ochraňovať...
Po čase tieto hrozivé čísla však človek prestane vnímať akoby naozaj mal. Už nevidno jednotlivé príbehy a osudy ľudí, čísla narastajú každý deň do výšok. Panuje tu skôr beznádej, nevidno reálne východisko či možnosť zmeny. A preto je dobre z času na čas, aby sa našli ľudia ktorí prekonajú strach a prídu pred veľké obecenstvo a vyrozprávajú svoj strašidelný príbeh.

Ja som sa rozhodla napísať Vám tento email, pretože som si minulú sobotu vypočula 5 príbehov. 5 konžských žien našlo odvahu prehovoriť a priblížiť nám realitu nielen cez čísla ale cez ich konkrétne, ukrutné príbehy. 5 konžských žien ktoré boli znásilnené a zneužité neuveriteľným neľudským spôsobom. Tie príbehy boli hrozivé, nikto v sále sa neudržal aby nevyronil slzu či ich veľké more. Zočí voči sa už nedá skryt či ujsť spred faktov a pocitu zúfalstva. A to bolo cieľom, nech sa ľudia z vyšších postov, kde sa robia dôležité rozhodnutia, opäť vrátia spať mysľou k tým komu v konečnom dôsledku pomáhajú a nech sa zmena udeje čím skôr. Lebo situácia je vážna a nezastavuje sa to.

Ženy, ktoré sa stávajú obetami, sú nielen znásilnene väčšinou pred zrakmi svojich deti alebo skupinke militantov ktorí sa postupne prestriedajú, ale sú aj psychické týrané. Ženu nútia opakovať rôzne potupné a degradujúce vyhlásenia, držia ju spútanú alebo v náročných pozíciách, neustále ju bijú, lámu kosti alebo inak týrajú a opakujú že je nič, len jedlom pre všetkých mužov tohto sveta, že nemá pravo na život ako ľudská bytosť. Ak je žena znásilnená, často to nebýva len raz. Už je „špinavá“ a tak i počas cesty do nemocnice sa stane že ju niekoľkonásobne opäť znásilnia. Zdravotné a psychické následky sú enormné.

Násilník dobre vie že žene ničí život, že bude vylúčená z komunity, že ju manžel opusti a vezme so sebou deti, že ostane úplne sama, bez financií či strechy nad hlavou... Aj takto sa darí rebelom udržiavať vojnu a nepravosti v krajine, a podporujú ich nárast. Popri znásilnení militanti často vyrabujú domácnosť a zabijú pred očami matky a ostatných deti na vystrašenie najmladšie z detí, brutálnym spôsobom. Popritom opakujú že to všetko je ženina vina.

Ako sa asi cíti tato žena po takomto útoku? ...

Ďalším častým príkladom, už viac tolerovanej formy znásilnenia je znásilnenie v domácnosti vlastným manželom. Veľa žien netuší čo to znamená, veď je to jej vlastný muž a tým pádom má právo na čo chce, kedy chce. Tak sú vychovávané. Ešte veľa treba urobiť v Kongu aby sa zmenila táto hrozná realita.

Násilníci v Kongu nerobia vekové rozdiely, reportované sú prípady znásilnenia starých babičiek i maloletých dievčat (posledný prípad bolo 4ročné dievčatko). Tu už zástava rozum a človek sa už ani nevládze pýtať prečo...

Ako môže takto postihnutá žena ďalej žiť bez pomoci? Úloha priam nemožná. Našťastie existujú manželia ktorí neopustia svoje ženy, ktorí s ňou bojujú a pomôžu, v dobrom i zlom, tak ako si to sľúbili v kostole. Niekde pomáhajú neziskové organizácie, no často je žena so svojim problémom a zdravotnými komplikáciami sama, týmto aktom stratila svoj život. Osobne ich obdivujem že vládzu bojovať ďalej.

Ľudia v Kongu sú už z vojny a z chudoby veľmi unavení. Zdá sa že vláda, MONUC (mierové jednotky OSN, ktorých je v krajine 17tisic), či agentúry OSN nerobia dostatočné kroky. Vidina dosť pesimistická. Dokým sa však tieto násilnosti nezastavia, nezastaví sa ani pomoc, zdravotnícka asistencia či postupne vzdelávanie. Mávnuť rukou nemožno, treba vydržať. Ani týchto žien sa nikto nepýtal, či majú záujem zúčastniť sa...

Only in Kinshasa

Les Congolais ont beaucoup d'humour et d'imagination : la preuve en image, avec ce sachet vide d'eau purifiée, intitulée "Eau Bama".
Et pourquoi pas un restaurant ou un hotel appelé "Au Bama" ?

Au delà de cette boutade, les petits sachets d'eau pure posent un vrai problème pour l'environnement, puisqu'il n'y a pas de poubelles dans Kinshasa. Donc vous vous doutez bien qu'une fois le précieux liquide avalé, le sachet tombe sur le sol comme les feuilles en automne.


Petite info, un sachet d'eau purifiée coute environ 50 francs congolais(FC). 800FC = 1$

Authentic report: Gomo Gomo game lodge, experience in Kruger Park, South Africa

We have arrived in the lodge. Even though we were late they gave us great quick lunch and within half an hour we were heading for the first game drive, as they call here a drive on an accustomed jeep through the jungle while tracking animals.
It’s actually a drive through the Kruger Park, and it’s amazing. Sometimes you can’t find anything and then suddenly you have elephants, buffaloes, antelopes, and other animals in great numbers just in front of you. It is possible to watch them from such a close distance, that it can get scary. The animals are usually checking you out and do not really attack the vehicle. But to be sure, the tracker has always a gun with him. Over all, he is more respecting that the park belongs to the animals and we are not allowed to interfere. The gun was only for case if a hyena would like to attack...but unfortunately we didn't find one.
After some hours of driving and watching, which just fly away, they stop somewhere and you have the time to drink a sun-downer and enjoy the amazing colors which only Africa can offer. Sky full of beautiful colors, it’s amazing. I still can’t believe I am really here and this is happening to us!! But it is.
Tonight on the drive back home in the dark, we were lucky (crazy is a better word to describe this situation) and we met a couple of lions on their rendezvous. They didn’t enjoy our company as much as we did. Only instruction was not to perform any quick movements when a lion will come closer to us. First he had a small walk around us, to check us out, but since we didn’t do anything, (people were scared, hardly breathing) he just walked his way and we stared to breathe again… It was amazing experience!!! Lion and his lady a meter from us on their walk in the eve… whaw whaw whaw… It’s very exciting but we have to get to bed soon, since the wake up call is at 5:30am, just for another great drive with loads of animals...

http://www.gomogomo.co.za/frameset.html

Photos Mbombo Lumene

DRC, countryside, maybe the most beautiful and green in Afrika (but actually this is my first African country, so I can't be so objective). Bombo lumene is about 120km from the capital. Enjoy ;)

P.S.click on the title to see the Picasa album

Happy Valentine's day ala Congo

Valentine's day is celebrated all around the world.
Here are the congolese rules to celebrate this for me very unpopular holiday.

You have to be dressed in red and black - red shirt, black trousers, red socks and matching underwear.
You have to call your partner all day long my valentine. and of course, you must give a gift. otherwise its not true love...

what do you think? the power of business all around us...

Afrika-prve zazitky

Afrika...stale troska neviem kde som. Prvy kulturny sok mi pripravili etiopske baby na letisku. Este v polospanku som sa vybrala na toalety (na Slovensku 4rano, tu uz vsak 7rano). A ja som si to namiesto najblizsej priamo zamierila rovno do tej najdalej. Ked som vstupila, pozrelo sa namna asi 7 zien, bolo tam uplne plno. Mlade, usmiate, do pol pasa vyzlecene Etiopanky. Ked ma zbadali hned ma volali ze nech sa pridam, nech sa nebojim. A ja som do toho isla a aj s mojimi batozinami som sa tam vtlacila. Nie do pol pasa, ale len tam byt s nimi. :) Zeny prisli do prace a pred nou sa poriadne vyumyvali. Bol to skvely zazitok, citila som sa s nimi fajn! Mali fajn anglictinu, a tak sme aj troska pokecali a polka sa s radostou navonala aj mojou vonavkou. Jedna hrozne chcela cokoladu, fakt mi bolo luto ze ziadnu nemam. Hlavne som vsak premyslala nad tym, ze asi toto je jedine miesto kde sa dostanu k cistej vode. A opat ma napadlo ako u nas doma splachujeme WC pitnou vodou!!
Adis Ababa sme opustili s meskanim, lebo pol hodinu nechcel naskocit pravy motor. Ale asi sa pan sediaci zamnou dostatocne modlil, tak sme nakoniec aj odleteli i doleteli. Kongo DRC je z vysky velmi pekna, hrozne zelena krajina. Letisko male a stare, ale aj tam to maju v podstate dobre zorganizovane. Este pred vstupnou halou sa skontroluje ci mate viza a ockovanie zltej zimnice. Bez toho nie ste vpusteny ani do budovy!! Kontrola je bez problemov. Najzabavnejsia cast je ziskanie vlastnej batoziny. Drzte si pevne listok, inak sa s nou z budovy nedostanete!! Je tam dost chaos, vonku sa vsetci hadaju, a tak to moze byt troska vycerpavajuce, najma po dlhej ceste. Nie je raritou ze ludia behaju po beziacom pase pre batozinu, obcas niekto prenikne az von a s usmevom bezi s nejakym kufrom prec. Jedna pani sa snazila vedla mna zufalo zastavit chlapika co bral prec jej krabice. Vela ludi sa smeje, vela krici, vela sa hada. Sranda velika. Super vstupna brana do konga :)
Dnes som absolvovala prvu „prehliadku“ mesta. Zda sa ze vsetko dolezite je na skoro jednej kope, hlavne v strede mesta. Chodci tu chodia ako blazni, doslova skacu pod auto. Na kazdej vacsej krizovatke stoji policajt v takej vyvysenej zeleznej konstrukcii a riadi rucne dopravu, svetla som este nevidela ale pocula som ze dvojo v meste maju. Trosku mam problem komunikovat. Miestny miesaju lingalu a francuzstinu. Je to handicap, od pondelka drilujem so Jean Claudom francuzstinu a mozno neskor aj lingalu. Je tu hrozna chudoba. Netreba byt extra odbornikom aby to clovek videl. Obydlie, osatenie, praca na ulici, a pod. Poulicne deti, postihnuti, i dalsi stale klopkaju na okno auta a ziadaju o peniaze. Ludia sa snazia predavat vsetko, najdete tu okrem bezneho predavaca vody aj napriklad predavaca stieracov na auta (ten ma extra zaujal). Pisem to ako mix, ale presne take su moje jedno-dnove zazitky z Konga.

Bratislava dnes

Tak takéto hnusné počasie tu už veľmi dlho nebolo...neviem ako pre iných ľudí, ale ja mám presne z tohto depresie. Sneží, ale tesne predtým akoby sneh mohol krajinu zmeniť na niečo krásne biele a romantické, tak sa roztopí. Takže vlastne prší. A do toho pofukuje a ľudia sú zamračení.

Áno, presne takto si pamätám zimu na Slovensku.

Radosť byť doma!