Afrika-prve zazitky

Afrika...stale troska neviem kde som. Prvy kulturny sok mi pripravili etiopske baby na letisku. Este v polospanku som sa vybrala na toalety (na Slovensku 4rano, tu uz vsak 7rano). A ja som si to namiesto najblizsej priamo zamierila rovno do tej najdalej. Ked som vstupila, pozrelo sa namna asi 7 zien, bolo tam uplne plno. Mlade, usmiate, do pol pasa vyzlecene Etiopanky. Ked ma zbadali hned ma volali ze nech sa pridam, nech sa nebojim. A ja som do toho isla a aj s mojimi batozinami som sa tam vtlacila. Nie do pol pasa, ale len tam byt s nimi. :) Zeny prisli do prace a pred nou sa poriadne vyumyvali. Bol to skvely zazitok, citila som sa s nimi fajn! Mali fajn anglictinu, a tak sme aj troska pokecali a polka sa s radostou navonala aj mojou vonavkou. Jedna hrozne chcela cokoladu, fakt mi bolo luto ze ziadnu nemam. Hlavne som vsak premyslala nad tym, ze asi toto je jedine miesto kde sa dostanu k cistej vode. A opat ma napadlo ako u nas doma splachujeme WC pitnou vodou!!
Adis Ababa sme opustili s meskanim, lebo pol hodinu nechcel naskocit pravy motor. Ale asi sa pan sediaci zamnou dostatocne modlil, tak sme nakoniec aj odleteli i doleteli. Kongo DRC je z vysky velmi pekna, hrozne zelena krajina. Letisko male a stare, ale aj tam to maju v podstate dobre zorganizovane. Este pred vstupnou halou sa skontroluje ci mate viza a ockovanie zltej zimnice. Bez toho nie ste vpusteny ani do budovy!! Kontrola je bez problemov. Najzabavnejsia cast je ziskanie vlastnej batoziny. Drzte si pevne listok, inak sa s nou z budovy nedostanete!! Je tam dost chaos, vonku sa vsetci hadaju, a tak to moze byt troska vycerpavajuce, najma po dlhej ceste. Nie je raritou ze ludia behaju po beziacom pase pre batozinu, obcas niekto prenikne az von a s usmevom bezi s nejakym kufrom prec. Jedna pani sa snazila vedla mna zufalo zastavit chlapika co bral prec jej krabice. Vela ludi sa smeje, vela krici, vela sa hada. Sranda velika. Super vstupna brana do konga :)
Dnes som absolvovala prvu „prehliadku“ mesta. Zda sa ze vsetko dolezite je na skoro jednej kope, hlavne v strede mesta. Chodci tu chodia ako blazni, doslova skacu pod auto. Na kazdej vacsej krizovatke stoji policajt v takej vyvysenej zeleznej konstrukcii a riadi rucne dopravu, svetla som este nevidela ale pocula som ze dvojo v meste maju. Trosku mam problem komunikovat. Miestny miesaju lingalu a francuzstinu. Je to handicap, od pondelka drilujem so Jean Claudom francuzstinu a mozno neskor aj lingalu. Je tu hrozna chudoba. Netreba byt extra odbornikom aby to clovek videl. Obydlie, osatenie, praca na ulici, a pod. Poulicne deti, postihnuti, i dalsi stale klopkaju na okno auta a ziadaju o peniaze. Ludia sa snazia predavat vsetko, najdete tu okrem bezneho predavaca vody aj napriklad predavaca stieracov na auta (ten ma extra zaujal). Pisem to ako mix, ale presne take su moje jedno-dnove zazitky z Konga.