Neprebadany ostrov – SABAH

Dnes sa posnazim napisat maly cestopis, na ktory sa chystam uz dlhsie. V juli sme mali to stastie a cesty nas odviali na poslednu velku dovolenku v JV Azii na Sabah, jedna z casti Malajzie. Sabah tvori len jednu malu cast ostova Borneo, kde sa okrem neho nachadzaju aj ine staty Malajzie, Brunei a Indonezia. Sabah pokryva na tomto tretom najvacsom ostrove sveta celkovo 73tis km² a ma 3 miliony obyvatelov. Sabah je naozaj malicke miesto, no s tolkymi vecami na objavenie ze nech tu stravite akykolvek cas, mate pocit ze este ostalo vela nevideneho, nespoznaneho, neprebadaneho a rozhodne sa chcete raz vratit naspat. Klima na Sabahu tropicka, takze pocas celeho roka si mozete vychutnavat leto (od 23 do 30C)! Plne odporucane na dovolenku pocas celeho roka!
Airasia je azijska nizkonakladova spolocnost ktora umoznuje spolahlive a naozaj lacne cestovanie po tejto casti Azie. Vdaka nej sme sa v priebehu par hodin dostali z Phnom Penhu s prestupom v Kuala Lumpur priamo do Kota Kinabalu, hlavneho mesta Sabah. Nie je to velke mesto, da sa cele hravo zvladnut peso. Ma vsak milu atmosferu a zname nakupne centra a kino! To sme si poriadne vychutnali... Takze ak do Kota Kinabalu, tak na pripravne nakupy na cestovanie po ostrove. Co ma vsak toto miesto este do seba okrem nakupov je jeho pat ostrovov ktore tvoria Tunku Abdul Rahman narodny park. My sme si na jeden den relaxu pred velkou cestou vybrali ostrov SAPI. Vsetky ostovy su lahko dostupne, je tu pravidelna lodna doprava. Je to len kusok z mesta, a o chvilku sa ocitnete v raji. Ciste piesocne plaze, voda cista ako vo vani, nie prilis vela ludi, pohoda a v mori neuveritelne mnozstvo rybiek! Citila som sa akoby ma niekto nechal plavat v prirodnom akvariu! Skvele. Zabavne bolo ked sme potapali a taka krasna mala do zlta sfarbena rybicka najprv len plavala par centimetrov pred mojimi okuliarmi ale potom namna zautocila. Asi som jej nebola sympaticka. ;) niektore sme krmili a to bol tiez zazitok, lebo tie rybky sa nebali prist si po jedlo do dlane.
Kota Kinabalu je aj miesto kde vsetko mozete vybavit. Je dobre vediet co by ste radi na ostrove robili a oni vam to sprostredkuju. Nevyhodou ked clovek na Sabah cestuje v juli alebo v aguste je ze cestovky zoberu vsetky miesta. Co znamena ze pre individualnych cestovatelov uz nie je nikde miesto. a tak sme nemali na vyber a zobrali si “zajazd” na 4 dni do Kinabalu narodneho parku. Nelutovali sme vsak. Prvy den sme len preskumavali prales narodneho parku a miestnu floru a faunu. Je tu mnoho turistickych cesticiek. Dalsi den sme mali narodny, cakal na nas vystup na Mount Kinabalu, s vrcholom v nadmorskej vyske 4095m. Vrch Kinabalu je zaradeny do zoznamu oblasti chranenych Unescom. Co je tiez vynimocne je ze tento kopec je este stale aktivny a rastie okolo 5mm rocne. Vystup na horu nie je az taky narocny, zvlada to mnoho turistov roznych vekovych kategorii. Je to jeden z najlahsie zvladnutelnych vrchov v tejto vyske na Zemi. Staci ma aspon trosku kondicku, nepremokave oblecenie lebo hore je naozaj velka zima a odhodlanie. Kazdy kto sa rozhodne ist hore ma z parku prideleneho sprievodcu. Nas bol 40rocny pan Petrus Duli ktory zivil svoju rodinu tak ze tri krat do tyzdna vyslapal tento vrch. Raz do roka sa tu organizuje dalsia vynimocna vec – Climbathon. Bezci sa daju na trat a ti najlepsi v priebehu 3 hodin vybehnu hore aj dole. (tohto rocny vitaz to zladol za 2 hodiny a 45minut, no comment...) My sme si to rozlozili na dva dni. Len tolko. Prvy vystup sme ukoncili po 5 hodinach v laban rata 3273m nad morom. Tu sme prespali a o 3 nad ranom sme pokracovali zdolat vrchol a zazit tam vychod slnka. S celovkami a dobrymi topankami sa to dalo zvaldnut aj napriek klzkemu a sikmemu povrchu. Cesta na hor trvala dalsie 3 hodiny. Ako vystup na kazdu horu, aj toto je zadostucinenie a je to skutocne nadhera. Tazko sa sice dycha, ale clovek sa citi tak zvlastne. Byt vysoko nad oblakmi a vidiet velmi daleko. Pocity ktore tam mate sa daju len tazko popisat. Cesta dolu nam opat trvala okolo 5 hodin, pretoze sme si uz necitili nohy. Dalsie dva dni sme boli ako velmi stari ludia, schody som zvladala len pospiatocky a cim viac sa dalo oddychovat tym lepsie. Aj tak to bol jeden z najlepsich zazitkov na Sabahu.
Preto sme si na dalsi den dali volnejsi program a isli len na druhu stranu narodneho parku, do mestecka Poring. Nachadzaju sa tu “kupele”, ktore tu vytvorili japonci pocas druhej svetovej vojny. Vodu si napustite do svojej malej vanicky a namiesate si sami teplotu pri akej sa vam chce lenosit a dopriat trosku relaxu vasim ubolenym noham. V okoli sa nachadza este nadherna zahrada plna motylov, par mensich vodopadov a “canopy walk” – co su zavesene cesticky vysoko v stromoch, aby sme si mohli dzunglu prezerat bez vykrutenych krkov, dobry vynalez. V Kinabalu narodnom parku sa nachadza aj navacsi kvet na svete, ktory puci do svojej krasy celych 9 mesiacov. Rafflesia, je masozrava ale inak vyzera celkom nevinne. Tu ktoru sme videli my uz pomaly odkvitala, aj tak bola super a na kvet naozaj velka!
Odtialto sme sa vydali na vychod ostrova, kde sa nachadza Sepilok rehabilitacne centrum pre orangutany. Centrum bolo zalozene v roku 1964 a rozprestiera sa na ploche 40km². Sluzi pre opustene, osirele a zranene orangutany. Cielom je ich po rehabilitacii opat pustit do volnej prirody. Orangutany je mozne vidiet dva krat do dna pocas krmenia, kedy sa niektore z nich zbiehaju na jedno urcene miesto. ziju tu vo volnom priestore a staraju sa o nich profesionali. Az na turistov nie je na tomto mieste nic zle.
Dalsou atrakciou trosku viac na vychod, kusok od mesta Sandakan, je korytnaci ostrov. Ludia sem chodia na noc sledovat ako morske korytnacky okolo polnoci prichadzaju ukladat vajicka do piesku, a ako sa rodia male korytnacky. Nemali sme moznost tam ist, je tam len obmedzene miesto, ale o to viac sme si to uzili na juznejsich ostrovoch kam sme isli potom.
Takze sme smerovali viac na juh, do mesta Semporna, kde nie je naozaj skoro nic okrem jednej skoly, trhu, mesity a par hostelov. Odtialto sa da dostat do prilahleho Tun Sakaran namorneho parku. Rozhodli sme sa pre nieco co sme doteraz v zivote nerobili – naozaj sa potapat. Pocas trojdnoveho PADI kurzu sme sa naucili zaklady a na treti den sme mali uz naozajstne potapanie sa! Cely cas sme byvali na ostrove Mabul, kde sa da ist do obycajnych ale dobrych drevenych domcekov, alebo do luxusnych rezortov. Potapanie je uzasna vec. Zalubila som sa do toho okamzite potom ako som sa naucila ako sa da dostat voda z masky par metrov pod hladinou! National geographic program je dobry, ale zazit tieto veci na vlastnej kozi a vidiet na vlastne oci je ine kafe. Voda je tu priezracna, takze som sa do nej dokazala pozerat hodiny a mat sancu sledovat morsky zivot priamo pod mojou izbou je skvele. A ten cisty primorsky vzduch, o tom ani pisat netreba. Raj. Potapanie je ako objavit novy svet na zemi. Najst rovnovahu – ani nestupat ani neklesat - 18metrov pod hladinou, necitit vahu svojho tela a byt blizko tomu co je vo vacsine pripadov nedostupne, vidiet slnko cez vodu, je neuveritelne a nepopisatelne. Clovek to pochopi az si to raz zazije! Posledne tri potapania sa sme mali na ostrove Sipadan, ktory sa radi medzi spickove destinacie na potapanie sa na zemi. Vynimocny a znamy je vdaka svojej “stene”, ktora kusok od brehov ostrova vertikalne reze cestu k jadru zeme. Je 600 metrov hlboka a treba byt opatrny, a vzdy sa dopredu informovat o vodnych prudoch, lebo to moze by aj zivot nebezpecne. Nas pocas potapania zobral len jemny prudik ale nebolo mozne plavat proti nemu spat k nasej skupine, museli sme len na nich pockat. V tejto oblasti sa nachadzaju nadherne farebne morske koraly, morske korytnacky, nyemo rybicky, male zraloky, baracudy, tuniaky, a mnohe mnohe ine rybky roznych farieb a niektore aj velmi zvlastnych tvarov. Bol to ocarujuci a nezabudnutelny zazitok.
Nakoniec sme si uz len troska vychutnali atmosferu tohto krasneho ostrova a vratili sa spat do prace s velkymi usmevmi a kopou energie. Sabah je miesto, ktore stoji za to!

zopar foto na ukazku - http://picasaweb.google.com/andrea.stranska/2008_07_SABAHMalaysia#